Notári ako súčasť zákona sa objavili v 7. storočí. Toto odvetvie sa však vyvinulo veľmi špecifickým spôsobom a stalo sa z neho buď veľmi vážené podnikanie, alebo nie. Pravdepodobne práve v tejto súvislosti si notári starostlivo strážia svoje podnikanie dodnes, a preto niektoré dokonca aj celkom konkrétne pojmy, ako napríklad „notársky vklad“, široká verejnosť nepozná a nechápe.
Notár podľa povahy činnosti často vystupuje ako sprostredkovateľ medzi závetom a exekútormi alebo dedičmi, ako aj medzi veriteľom a jeho dlžníkom. Zároveň sa od mediátora často žiada, aby v rámci povinností a právnych rámcov urovnal konflikt, ktorý môže medzi označenými osobami vzniknúť.
Peniaze niekoho iného
Napríklad dvaja občania uzavrú zmluvu o pôžičke, a (aj keď to nie je nevyhnutne) podľa tejto zmluvy, ak dlžník nesplní podmienky dohody včas, bude mu účtovaná pokuta vo výške dlhu, t. peňažná pokuta. Veriteľ sa po určitom čase dostane do nehody a stratí svoju spôsobilosť na právne úkony (je v kóme, trpí amnéziou atď.), Nemôže v tomto štáte plniť príkazy týkajúce sa kedysi poskytnutej pôžičky, ale dlžníkove povinnosti nie sú splnené odstránené, čo znamená, že dlžník je akým spôsobom, je teda povinný vrátiť peniaze veriteľovi a presne v stanovený čas. Východiskom je kontaktovať notára.
V tejto situácii dlžník zaplatí sumu dlhu na notársky vklad, pričom predloží zmluvu o pôžičke a vyhlásenie, v ktorom uvedie, že veriteľ je v stave nespôsobilosti, predpíše výšku dlhu ku dňu vyhotovenia žiadosti a informuje, že túto presnú sumu prevedie ako platbu z úveru notárovi na uskladnenie.
Vklad je možné zložiť, aj keď sa veriteľ zámerne skrýva pred dlžníkom alebo nie je známa jeho poloha.
Notár prijíma dokumenty a sumu, ktorá sa zasiela na osobitný bankový účet, v zmluve o pôžičke sa zaznamená, že záväzky veriteľa boli k uvedenému dátumu splnené úplne alebo čiastočne (v závislosti od vloženej sumy). Potom notár upovedomí veriteľa, že peniaze pochádzajú od dlžníka, a je vedený v notárskej úschove.
V praxi teda notárskym vkladom sú peniaze alebo cenné papiere, ktoré notár prijíma od jednej osoby na ich prevod na inú osobu v súlade s určitou dohodou.
Ponechanie zálohy
Notárske služby nie sú zadarmo, spravidla dostáva dekoratér určité percento z celej sumy prijatej na uskladnenie ako poplatok.
Notár nemá právo zadržiavať peniaze, pretože zákon ustanovuje, že môže prijímať iba dokumenty od občanov, všetko ostatné musí byť uložené v bezpečnostnej schránke.
Veriteľ môže svoje peniaze dostať kedykoľvek pred uplynutím doby ich uloženia predložením zmluvy o pôžičke, listu od notára a dokladov totožnosti.
Notár nemá právo disponovať s vkladom, ale doba uchovávania súm v banke nie je neobmedzená. Zákon stanovuje, že po uplynutí doby uchovávania peňazí, ktoré veriteľ nepožadoval, sa celá suma stáva majetkom štátu a banka ich prevedie do rozpočtu.
