Každý zamestnanec, ktorý pri prepustení pracoval na základe pracovnej zmluvy, je povinný zaplatiť všetky dni nevyčerpanej dovolenky. Ročná platená dovolenka je podľa pracovného práva 28 kalendárnych dní. V niektorých prípadoch môže byť dovolenka aj väčším počtom dní, napríklad pri práci v zložitých a nebezpečných podmienkach, pri práci na Ďalekom severe a na ekvivalentných územiach, u maloletých zamestnancov atď.
Inštrukcie
Krok 1
Výpočet počtu dní nevyčerpanej dovolenky sa robí podľa skutočnej doby práce, počas ktorej sa dovolenka nevyčerpala.
Krok 2
Ak zamestnanec pracoval menej ako 1 mesiac, náhrada za dovolenku sa nevypláca.
Krok 3
Zamestnancom pracujúcim na dobu určitú alebo na dobu určitú sa za každý odpracovaný mesiac vyplácajú 2 dni dovolenky.
Krok 4
Tým, ktorí skončia po odpracovaní 11 rokov v podniku, by sa malo platiť odškodnenie za celú dovolenku, to znamená za 28 kalendárnych dní, pokiaľ pracovné podmienky neustanovujú inak.
Krok 5
Ak zamestnanec odíde bez práce jeden rok, potom sa počet dní dovolenky musí vydeliť 12 (28: 12 = 2, 33) a vynásobiť počtom mesiacov úplne odpracovaných. Ak bol posledný pracovný mesiac odpracovaný menej ako 15 dní, náhrada za tento mesiac sa nevypláca. Ak je viac ako 15 dní, vypláca sa náhrada za celý mesiac.
Krok 6
V prípade, že zamestnanec čerpal dovolenku na svoje náklady dlhšie ako 14 kalendárnych dní, náhrada sa nevypláca za celý mesiac, to znamená, že jeden mesiac sa z výpočtu vyradí.
Krok 7
Prírastky nevyčerpanej dovolenky sa tvoria na základe priemerného zárobku za 12 mesiacov alebo za skutočné obdobie práce. Suma na výpočet priemerného zárobku zahŕňa iba zarobené peniaze, z ktorých bola zrazená daň z príjmu. Platby prijaté v rámci sociálnych dávok sa nezahŕňajú do výpočtu priemerného zárobku.