Morálna ujma je fyzické alebo psychické utrpenie, ktoré bolo občanovi spôsobené činmi, ktoré zasahujú do nehmotného majetku, ktorý mu patrí, alebo porušujú osobné morálne práva.
Jednou z foriem morálnej ujmy je skúsenosť spojená s chorobou, ktorá vznikla v dôsledku morálneho utrpenia v dôsledku porušenia práv.
Inštrukcie
Krok 1
Legislatíva Ruskej federácie, konkrétne čl. 151 Občianskeho zákonníka definuje pojem „morálna škoda“ako „fyzické a duševné utrpenie“. To znamená, že konanie osoby, ktorá škodu spôsobila, sa musí nevyhnutne negatívne odraziť na mysli obete. Môžu to byť rôzne psychické reakcie tela (fyzické utrpenie) alebo zážitky (morálne utrpenie). Prejavy pocitov budú prejavmi stavov ako hanba, strach, poníženie a súvisiace emočné prejavy.
Krok 2
Nároky na náhradu nemajetkovej ujmy sa spravidla podávajú na súde spolu s hlavným nárokom (na náhradu majetkovej ujmy spôsobenej trestným činom alebo iným protiprávnym konaním). Pri podávaní takejto žiadosti je potrebné čo najjasnejšie opísať podstatu vašich požiadaviek a uviesť dôvody, prečo sa o ňu uchádzate. Nezabudnite, že tvrdenie musí byť vždy doložené príslušnými dôkazmi. V našom prípade to môže byť výpoveď svedkov, lekárska správa o zdravotnom stave a pod. podľa situácie.
Krok 3
Nároky na náhradu morálnej ujmy sa môžu posudzovať iba na súde (hoci mierové dohody medzi stranami sú možné aj bez súdu, je to zriedkavé).
Dôležitou otázkou je tu definícia jeho veľkosti (peňažnej hodnoty). Tu by sa malo povedať, že hodnotenie rovnakých udalostí rôznymi ľuďmi nie je rovnaké. Stanovenie výšky morálnej škody je preto striktne subjektívne.
Krok 4
V nadväznosti na uvedené je výška náhrady nemajetkovej ujmy určená výlučne súdom. V ideálnom prípade by konkrétna suma nemala byť uvedená v žalobe, ale mala by sa podať iba žiadosť o rozhodnutie súdu. V praxi je však požadovaná výška náhrady najčastejšie uvedená v žalobe. Súd pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy objasňuje postoj žalobcu k tejto otázke, komplexne (podľa svojho vnútorného presvedčenia) hodnotí súčasný stav a následne rozhoduje. Vo väčšine prípadov je výška náhrady oveľa nižšia, ako sa pôvodne uvádzalo.
