Pri štúdiu rôznych odborov právnej vedy často vznikajú ťažkosti spojené s nepochopením podstaty subjektívneho práva. Táto kategória je jednou z najdôležitejších v jurisprudencii. Subjektívne práva sú spojené s uspokojením záujmov osôb v konkrétnom jednom právnom vzťahu. Nemali by sa zamieňať s objektívnym právom, čo je zložitý systém noriem a pravidiel spoločenského správania.
Subjektívne právo sa v judikatúre nazýva opatrenie možného správania pridelené oprávnenej osobe a zabezpečené pridelením povinností iným účastníkom právneho vzťahu. Hovoríme tu o miere prípustného správania, ktoré sa realizuje a získava na základe objektívneho práva.
V priebehu vývoja sociálnych vzťahov sa subjektívne práva a povinnosti objavujú osobitne medzi dvoma samostatnými účastníkmi sociálnej interakcie. Postupom času sa medzi ostatnými členmi spoločnosti objaví rovnaký vzťah, čo vytvára potrebu právnej regulácie. Od tohto bodu začína formálna definícia právneho štátu. Formalizovaná norma naznačuje, akou mierou správania sú subjekty právnych vzťahov obdarované, ktorá z nich má subjektívne práva a povinnosti.
Subjektívne práva sa realizujú vykonaním určitých úkonov účastníkmi právnych vzťahov s cieľom získať výhody, ku ktorým právny vzťah vznikol. Subjektívne právo jednej osoby zodpovedá zákonnej povinnosti ostatných. Subjektívne právo zaniká v prípade jeho odmietnutia alebo pri prechode tohto práva na iné osoby.
Tento typ práva dostal také pomenovanie, pretože subjektívne právo priamo súvisí s uspokojovaním potrieb jednotlivého subjektu. Uplatnenie tohto práva navyše závisí od subjektívnej vôle osoby, od jej vôle vykonať ten alebo onen čin alebo ho odmietnuť. Ak sú kroky zákonné, nemožno človeka obmedzovať v rámci povoleného správania, má právo využívať výhody, ktoré sú tejto osobe poskytované. Ak nie je potreba dobra, subjektívne právo sa stáva irelevantným a nerealizuje sa.
Ako príklad môžeme uviesť situáciu, keď človek, sklamaný z konania politického vodcu, na ne reaguje politickou pasivitou a odmietnutím účasti na voľbách. Inými slovami, hovoríme tu o odmietnutí výkonu volebného práva. Subjektívne právo sa v tomto prípade pre nositeľa právnych vzťahov stáva irelevantným.
