V procese formovania centralizovaného daňového systému vyvstala potreba vytvoriť určitý orgán, ktorého zodpovednosťou bolo zahrnúť rozsiahlu implementáciu štandardov schválenej daňovej politiky. Daňový úrad sa stal takouto inštitúciou.
Daňový inšpektorát je výkonný orgán, ktorý zhromažďuje platby a monitoruje dodržiavanie daňových právnych predpisov. Táto inštitúcia má zložitú hierarchickú štruktúru. Existujú federálne, regionálne, regionálne, mestské a okresné daňové inšpektoráty.
Tento orgán vykonáva množstvo administratívnych funkcií súvisiacich s hospodárskymi činnosťami. Hlavnou funkciou tejto inštitúcie je kontrola. Na základe informácií uvedených v daňových priznaniach občanov daňová inšpekcia od nich nielen vyberá peniaze, ale prijíma aj množstvo opatrení na identifikáciu majetku skrytého pred zdanením.
Sú to finančné prostriedky občanov vybrané daňovou inšpekciou, ktoré financujú spoločensky významné objekty, dotácie potrebným skupinám obyvateľstva a vyplácanie miezd zamestnancom verejného sektora.
Medzi zodpovednosti tejto služby patrí aj registrácia firiem a obchodných združení na účely následnej kontroly nad ich finančnými aktivitami.
Vyvstáva otázka, prečo nemôžu byť funkcie vykonávané daňovou inšpekciou rozdelené medzi príslušné útvary? Prečo bolo potrebné vytvoriť samostatný výkonný orgán?
Faktom je, že postupy týkajúce sa daní sú mimoriadne namáhavé a vyžadujú veľké množstvo kontrol a listinných dôkazov. V dôsledku denného obehu občanov sa hromadí obrovské množstvo dokumentácie, ktorej spracovanie a uloženie si vyžaduje veľký počet zamestnancov.
Okrem toho je často potrebné vykonať terénne návštevy, aby sa stanovili dôvody nezrovnalosti medzi údajmi poskytnutými v dokumentoch a skutočnou situáciou (môže sa to prejaviť ako technická chyba, tak aj zámerné falšovanie). Preto je daňová inšpekcia samostatným výkonným orgánom.
