Občiansky zákonník stanovuje právo obchodných organizácií pri uzatváraní kúpnych zmlúv stanoviť akúkoľvek cenu, ktorá sa bude riadiť trhovými podmienkami a podmienkami každej konkrétnej transakcie. Existuje však forma zmlúv, ktoré sa za splnenia určitých podmienok považujú za verejné. V takom prípade každá strana, ktorá je kupujúcim, dostane produkt alebo službu za pevnú cenu.
Podmienky verejnej zákazky
Typické právne znaky verejnej zákazky sú uvedené v článku 426 Občianskeho zákonníka Ruskej federácie. Toto je občianska zmluva uzavretá medzi predávajúcou - obchodnou organizáciou vykonávajúcou určité druhy práce, ktorú musí poskytnúť každému, kto sa na ňu obráti ako na kupujúceho. Tento kódex zahŕňa maloobchod, dopravu hromadnou dopravou, komunikačné služby, zásobovanie energiou, lekárske, turistické a hotelové služby pre tieto druhy práce.
Aby bola zmluva uznaná ako verejná, musí spĺňať všetky charakteristiky týchto zmlúv. Tieto znaky sú:
- zloženie predmetov zákazky obmedzené iba obchodným podnikom - predajcom a kupujúcim - spotrebiteľom tovaru, prác alebo služieb;
- obchodný podnik poskytuje svoje služby a vykonáva svoje činnosti vo vzťahu k akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o ne požiadala ako o kupujúceho;
- jednotné náklady na tovar, práce alebo služby pre každého kupujúceho.
Výhody verejnej zmluvy pre kupujúceho
Zákon teda umožňuje uznať zmluvu ako verejnú nie z formálnych dôvodov, ale na základe vyššie uvedených podstatných vlastností, za ktorých okolností možno každú kúpnu a predajnú zmluvu klasifikovať ako verejnú. To je veľmi výhodné pre kupujúceho, ktorý v tomto prípade získa ďalšie výhody, ktoré pri uzatváraní riadnej zmluvy nemá. V takom prípade je kupujúcim spotrebiteľ a vzťahuje sa naň zákon „O ochrane práv spotrebiteľa“.
V tomto zákone sú však ako spotrebitelia klasifikovaní iba jednotlivci, ktorí kupujú tovar alebo si objednávajú práce a služby pre svoju osobnú potrebu. Možno právnickú osobu považovať za spotrebiteľa, v čl. 426 Občianskeho zákonníka Ruskej federácie nie je uvedené, ale v niektorých interných predpisoch týkajúcich sa uzatvárania verejných zmlúv nie sú vôbec uvedené údaje o tom, kto môže byť predmetom týchto zmlúv. Na základe toho dospievajú právnici k záveru, že ak to nie je výslovne stanovené, fyzická osoba aj právnická osoba môžu pôsobiť ako spotrebiteľ-kupujúci. Napríklad verejné zmluvy na služby pre domácnosť a bankové vklady osobitne stanovujú, že spotrebiteľmi môžu byť v týchto prípadoch iba fyzické osoby.
Uznanie predmetu verejnej zákazky - kupujúceho - ako spotrebiteľa mu dáva právo očakávať zníženie ceny, ak patrí do privilegovaných skupín občanov, navyše obchodná organizácia - predávajúci mu nemôže odmietnuť uzavretie zmluvy. V prípade, že dôjde k neoprávnenému odmietnutiu uzavrieť zmluvu, má spotrebiteľ právo na náhradu strát a morálnej škody.
