Profesionálna činnosť významne ovplyvňuje osobnosť človeka. Podporuje rozvoj rôznych kvalít požadovaných v jeho práci. Ale na druhej strane môže mať povolanie negatívny dopad, ktorý psychológovia nazývajú profesionálna deformácia.
Profesionálna deformácia
Profesionálna deformácia sú zmeny osobnosti, charakteru, hodnôt, správania a ďalších vlastností, ktoré sa vyskytujú pod vplyvom profesionálnej činnosti. Tí jedinci, ktorých práca úzko súvisí s inými ľuďmi, sú najviac náchylní na deformácie. Sú to vodcovia, úradníci, psychológovia, učitelia, lekári, personálni špecialisti, manažéri, vojenský personál atď.
Profesionálna deformácia sa najčastejšie vyjadruje formálnym prístupom k ľuďom, zvýšenou agresivitou, neprimeraným vnímaním situácií a ľudí, zánikom životných a morálnych hodnôt. Takéto zmeny môžu byť epizodické alebo sa môžu stať stabilnou osobnostnou črtou. Profesionálna deformácia sa prejavuje v spôsobe správania, reči, zvykoch a dokonca aj vo vzhľade človeka.
Typy profesionálnych deformácií
Jedným zo zvláštnych prípadov profesionálnej deformácie je administratívna radosť. Tento stav sa vyznačuje nadmerným nadšením pre jeho moc, intoxikáciou ňou. Táto deformácia vedie k zneužívaniu úradu, administratívnej svojvôli a zneužívaniu postavenia človeka.
Erózia riadenia je druhým typom profesionálnej deformácie. Tento stav je neodmysliteľný pre predstaviteľov vedúcich pozícií. Dlhodobé pôsobenie vo funkcii vedúceho často vedie k tomu, že človek začne robiť neúčinné a neúčinné rozhodnutia. Je to spôsobené tým, že vodca, ktorý sa teší z moci, sa neustále snaží rozširovať svoje sily a úplnú kontrolu a záujmy podniku pre neho ustupujú do úzadia. Osvedčené metódy vedenia sa stávajú neúčinnými, ale človek sa ich naďalej drží, pretože neschopný naučiť sa nové metódy riadenia. „Liečba“tohto typu profesionálnej deformácie je odstránenie z riadenia alebo presun na inú pozíciu.
Tretím typom profesionálnej deformácie je vyhorenie. Vyjadruje sa v ľahostajnosti, fyzickom vyčerpaní, emočnom vyčerpaní, negatívnom postoji k ľuďom a negatívnom vnímaní seba samého v profesii. Najcitlivejšie na emočné vyhorenie sú jednotlivci, ktorým chýba autonómia (napríklad ženy s nízkymi mzdami), ako aj príliš idealistickí ľudia orientovaní, mäkkí, humánni a posadnutí svojimi myšlienkami. Emocionálne chladní ľudia sú tiež náchylní na vyhorenie, radšej v sebe brzdia negatívne pocity. Riziko vzniku emočného vyhorenia sa zvyšuje s predĺženou a intenzívnou psychoemotickou aktivitou, nepriaznivou psychologickou atmosférou v tíme a absenciou jasnej organizácie a plánovania práce.
