Pomerne často sa ozývajú slová „trestný čin“a „priestupok“. Navyše ani osoba, ktorá používa tieto výrazy v reči, nemôže vždy jasne formulovať, čo majú na mysli. Platí to najmä pre priestupky. V právnej literatúre je zatiaľ táto definícia uvedená dostatočne podrobne.
Trestný čin v literatúre sa oprávnene nazýva spoločensky škodlivý čin, za ktorý musí byť zákonne zodpovedný zodpovedný subjekt. Osoba aj organizácia môžu vystupovať ako subjekty. V takom prípade môžu niesť zodpovednosť iba tí, ktorí sú spôsobom ustanoveným zákonom uznaní ako spôsobilí. Môžu sa akékoľvek kroky nebezpečné pre spoločnosť ako celok alebo jednotlivcov považovať za priestupok? Č. Je to tak iba v prípadoch, keď spĺňa určité podmienky. V prvom rade musí byť činnosť škodlivá alebo nebezpečná pre spoločnosť. Druhým rozlišovacím znakom trestného činu, ako naznačuje samotný názov tohto javu, je to, že je v rozpore s právnymi normami. Jedným z hlavných znakov priestupku je vina. Samotný čin je trestaný, to znamená, že čin je uznaný ako trestný čin alebo správne porušenie zákonom ustanoveným spôsobom, za ktorý sú vyrubené určité sankcie. Druhy trestov sú prísne regulované. Ak je priestupok uznaný ako trestný čin, určuje sa trest podľa Trestného zákona, ktorý jasne naznačuje, za ktoré protiprávne konanie sa poskytujú určité druhy trestov. Ak je priestupok uznaný ako správny delikt, sú sankcie alebo nepriaznivé dôsledky preň stanovené v správnom poriadku. Jednou z najdôležitejších zložiek trestného činu je právna zodpovednosť zaň. Ak takáto zodpovednosť neexistuje, nejde o priestupok. V histórii už boli a sú také momenty: napríklad keď niektoré právne normy už nie sú platné, zatiaľ čo iné ešte neboli vypracované, ako je to v čase vojen alebo revolúcií. Priestupok je spáchaný čin alebo opomenutie. Aby mohla vzniknúť právna zodpovednosť, musí byť skutok spáchaný. Myšlienky a zámery nemôžu podliehať právnej zodpovednosti. V tomto prípade sa nečinnosťou rozumie pasivita osoby alebo organizácie, ktorá viedla k porušeniu práv niekoho. Príkladom je nevyplácanie miezd zamestnancom, neposkytnutie pomoci osobe v nebezpečnej situácii atď. Kedy možno osobu uznať vinnou z trestného činu? Ak je schopný realizovať svoje činy a ich následky. Ak si človek nie je vedomý svojho konania, nemožno ho uznať vinným. Malé dieťa alebo duševne chorá osoba nemôže byť uznaná za páchateľa, pretože si nie je vedomá svojho konania, a preto zaň nemôže niesť zodpovednosť. Právna prax pozná aj veľa prípadov reflexných akcií, ktoré subjekt nebol schopný ani realizovať, ani im zabrániť. Tieto činy vyzerali ako priestupky, ale zákonne ich nebolo možné uznať.