Zo zostatku pracovnej doby vyplýva systém ukazovateľov určených pri plánovaní práce v spoločnosti. Tieto ukazovatele charakterizujú zdroje pracovného času zamestnancov, ich rozdelenie z hľadiska nákladov a využitia. Táto rovnováha je zostavená s cieľom identifikovať rezervy na zvýšenie produktivity práce v priebehu racionálnejšieho využívania pracovného času.
Inštrukcie
Krok 1
Vytvorte plánovaný zostatok pracovnej doby. Analyzujte v ňom možnosti zmeny užitočného množstva pracovného času. Zároveň berte do úvahy zmenu počtu dní neprítomnosti zamestnancov za účelom priameho zamestnania, a to z dobrých dôvodov, ako aj plánované zníženie rôznych časových strát.
Krok 2
Napíšte skutočný (vykazujúci) zostatok za pracovný čas. Vykonajte analýzu tohto zostatku za pracovný čas. Umožní vám zistiť dôvody odchýlky skutočného využitia pracovného času od dostupných cieľov. To zase pomôže vyvinúť potrebné opatrenia zamerané na uplatňovanie osvedčených postupov, ako aj na odstránenie nedostatkov.
Krok 3
Vypočítajte zostatok pracovného času na jednotku priemerného pracovníka. Zároveň rozdeľte samotný pracovný čas medzi všetky typy nákladov, ktoré sú zhrnuté v 3 hlavných skupinách. Do prvej skupiny nákladov patria náklady charakterizujúce užitočný čas, ktorý bol odpracovaný na zamýšľaný účel. Druhú skupinu nákladov tvorí pracovný čas, ktorý sa vo výrobe z niektorých platných dôvodov nevyužil (dovolenka: riadna, na štúdium, dodatočná, na tehotenstvo, pôrod, v čase splnenia určitých povinností štátu). Do tejto skupiny patria aj prestávky v rámci pracovného dňa. Tretia skupina zahŕňa všetky ostatné výdavky spojené s pracovným časom (neprítomnosti so súhlasom riaditeľa, neprítomnosť v práci, prestávka medzi zmenami).
Krok 4
Určte regulačné alebo predpokladané náklady. Spravidla sa preberajú z časových štandardov alebo podľa výsledku pracovného dňa najlepšieho zamestnanca. Ak tieto údaje nie sú k dispozícii, odpočítajte vylúčené straty a existujúce iracionálne náklady na pracovný čas od skutočných nákladov.
