Podľa nového FSEŠ musí mať učiteľ schopnosť nielen vytvoriť osnovu hodiny, ale aj navrhnúť ju vo forme technologickej mapy. Tento koncept je prepožičaný z oblasti priemyselných technológií a jeho použitie v modernej metodológii vám umožňuje modernizovať proces učenia a skrátiť čas učiteľa na prípravu na hodinu.
Technologická mapa umožňuje navrhnúť vzdelávací proces. Úlohou učiteľa pri jeho tvorbe je ukázať v procese učenia sa takzvaný prístup aktivity. Pri opise každej fázy hodiny vo vývojovom diagrame učiteľ navrhne svoje vlastné aktivity a zamýšľané kroky študentov. Ďalej sú uvedené požiadavky na technologickú mapu hodiny v základných ročníkoch a je popísaná jej štruktúra.
Moderné nápady na lekcie (t. J. Požiadavky na lekciu):
- účel a ciele hodiny sú stanovené jasne a konkrétne;
- hlavným cieľom je dosiahnuť konkrétne výsledky (univerzálne vzdelávacie akcie);
- žiaci sú motivovaní pracovať na hodine;
- obsah hodiny súvisí s osobnými skúsenosťami študentov;
- na hodine bola vytvorená problémová situácia;
- obsah hodiny zodpovedá zámerom a zámerom: v prípade potreby sa využíva potenciál učebných materiálov - ďalší materiál;
- sleduje vzťah medzi aktivitami študentov na hodine s cieľom (dosiahnutie plánovaných výsledkov);
- boli vytvorené podmienky pre samostatnú prácu študentov;
- sú zohľadnené požiadavky spoločnosti SanPin;
- v triede učiteľ vytvára podmienky pre formovanie hodnotiacej činnosti a reflexie študentov.
Štruktúra WPS:
1. Cieľ, ktorý chce učiteľ na hodine dosiahnuť (uvádza sa iba jeden cieľ, nemal by sa zamieňať s pojmom „ciele lekcie“). Ak je to možné, uvedie sa problém (t. J. Myšlienka) lekcie, ciele lekcie (spôsoby dosiahnutia cieľa). Plánované výsledky lekcie (vytvorené na lekcii UUD) - používajú sa slovesá v neurčitej podobe (pozri FGOS). Použité vzdelávacie technológie a metódy (vrátane technológií na zachovanie zdravia). Používané učebné nástroje (elektronické a tlačené zdroje, učebnice, študijné príručky, vizuálne pomôcky, vybavenie).
2. Priebeh hodiny. Vytvorí sa dvojstĺpcová tabuľka. Prvý stĺpec má názov „Činnosti učiteľa“(v každej fáze hodiny je potrebné stručne opísať činnosť učiteľa slovami ako: „organizuje, tvorí, číta, prispieva, pomáha“atď.). Druhý stĺpec je „Aktivita študentov“(možno ho opísať slovami: „čítať, analyzovať, predpokladať, zovšeobecňovať, súhlasiť“atď.). Na konci každej fázy hodiny učiteľ nevyhnutne organizuje kontrolné a hodnotiace činnosti študentov a študenti vykonávajú sebahodnotenie vzdelávacích akcií a výsledkov.
Priebeh hodiny pozostáva zo 4 hlavných etáp, ktoré sa musia odraziť na mape. Učiteľ môže každú etapu rozdeliť na menšie, podľa vlastnej predstavy. Je potrebné opísať konanie, nie zamýšľané odpovede študentov. Priama reč by sa mala používať čo najmenej, iba ak je nemožné nahradiť ju popisným odbočením.
1. etapa Vyhlásenie o výchovnom probléme. Učiteľ vytvára problémovú situáciu a organizuje kroky študentov tak, aby problém sami formulovali (pokiaľ je to možné). Deti spolu s učiteľkou určujú tému hodiny. Dochádza k revízii súčasných vedomostí a zručností detí, ktoré budú potrebné na vyriešenie formulovaného problému.
2. etapa Organizácia poznávacích aktivít. Učiteľ a študenti plánujú prácu na hodine. Pri plnení špeciálnych úloh sa objavujú nové poznatky, formuje sa UUD, rieši sa skôr formulovaný problém atď.
3. etapa Konsolidácia a začlenenie do znalostného systému. Učiteľ organizuje samostatné aktivity študentov zamerané na upevnenie, zovšeobecnenie, prijatie vrátane nových vedomostí alebo zručností v systéme existujúcich vedomostí, sebakontroly a sebaúcty atď.
4. etapa Reflexia vzdelávacích aktivít na hodine. Korelácia cieľa stanoveného na začiatku hodiny s plánovanými výsledkami. Diagnostika dosiahnutia plánovaných výsledkov. Sebahodnotenie aktivít študentov (a učiteľov) v učebni. Konečné výsledky riešenia problému (alebo učebného problému) formulované na začiatku hodiny. Praktické uplatnenie nových poznatkov a zručností.
