V modernej vede neexistuje všeobecne akceptovaná definícia pojmu „právo“. Spolu s morálkou a etikou je jedným z regulátorov sociálnych vzťahov. Otázka podstaty práva, jeho základov a pôvodu nebola vo vede doteraz vyriešená.
Zákon je akýmsi súborom noriem, ktoré určujú pravidlá záväzné pre všetkých ľudí, ktoré určujú ich vzájomný vzťah.
Podľa klasickej marxisticko-leninskej judikatúry je právo súborom všeobecne záväzných pravidiel správania, ktoré ustanovuje a sankcionuje štát, ktorých vykonávanie je zabezpečené opatreniami štátnej regulácie.
V teórii práva sa nazývajú rôzne znaky práva, väčšina autorov rozlišuje napríklad:
- normatívnosť (zákon stanovuje určité pravidlá správania);
- všeobecne záväzné (pre všetky predmety);
- zabezpečenie zo strany štátu (nedodržiavanie právnych noriem má za následok vznik zodpovednosti);
- objektívna povaha (právo bez ohľadu na vôľu jednotlivcov);
- formálna istota (právne normy sú vyjadrené vo forme legislatívnych aktov);
- zosobnenie (právne normy sú určené pre neobmedzený počet subjektov);
- opakované pôsobenie právnych noriem (právne normy sú určené na opakované uplatňovanie);
- dôslednosť (zákon je dohodnutá, vzájomne prepojená štruktúra).
Formy vyjadrenia objektívneho práva sú: normatívny právny akt, normatívna zmluva, právny zvyk a súdny precedens.
Normatívny právny akt je dokument, ktorý prijíma oprávnený štátny orgán s cieľom ustanoviť, zmeniť alebo zrušiť právny štát.
Normatívna zmluva je dohoda obsahujúca pravidlá správania, ktoré sú záväzné pre všetkých (t. J. Právny štát).
Právny zvyk je súbor určitých pravidiel, ktoré predpisujú prísnu líniu správania v konkrétnych situáciách. Predpokladom vzniku správneho zvyku je stabilita a opakované opakovanie sociálnych vzťahov, ktoré spôsobujú určité stereotypy správania v jednotlivcovi a masovom vedomí. Tieto stereotypy sa stávajú zdrojom práva.
Súdny precedens je rozhodnutie súdu, ktoré nadobudlo právnu silu v konkrétnom prípade, ktorým sa ustanovujú, menia alebo rušia právne normy.
