Po celé storočia sa krádež majetku štátu považovala za jeden z najbežnejších nezákonných činov v spoločnosti.
Subjektívnu stránku krádeže štátu charakterizujú vždy sebecké ciele a priamy úmysel. Osoba, ktorá spáchala tento trestný čin, môže byť rozumná osoba, ktorá dosiahla 14 rokov, aj oficiálni zástupcovia právnických osôb.
Predmetom tejto krádeže je majetok štátu. Objektívnosť krádeže štátu spočíva v tajnej krádeži akéhokoľvek štátneho majetku.
Dochádza ku krádežiam vlády tajne alebo otvorene?
Krádež majetku štátu sa považuje za tajnú, ak:
- ku krádeži došlo počas neprítomnosti majiteľa;
- krádež bola spáchaná v čase prítomnosti majiteľa (v tomto prípade oficiálneho zástupcu štátu), ale bola vykonaná pre neho nepostrehnuteľným spôsobom.
Podľa štatistík sa krádeže vlády najčastejšie páchajú nepostrehnuteľne pre štátnych úradníkov.
V justičnej praxi riešenie otázky určenia okamihu ukončenia krádeže štátu často vyvoláva veľké množstvo nejasných bodov. Závisí to od množstva veľmi odlišných okolností, ako sú: miesto a konkrétna situácia, v ktorej došlo ku krádeži štátu, povaha a hodnota odcudzeného majetku štátu a motívy páchateľa týkajúce sa ďalšieho osudu nezákonne zaisteného majetku štátu. Často existujú situácie, keď sa krádež štátu začína iba tajne.
Pri rozhodovaní o tom, či bola krádež tajná alebo zjavná, je potrebné vychádzať z dvoch hlavných kritérií: subjektívneho a objektívneho.
Objektívne a subjektívne kritérium krádeže štátu
Objektívne kritérium naznačuje, či sú si oficiálni predstavitelia štátu vedomí tejto krádeže. Subjektívne kritérium charakterizuje mentálny prístup páchateľa danej krádeže k zvolenej metóde spáchania krádeže, pochopenie toho, či koná otvorene alebo tajne.
Kedy je krádež vlády úplná?
Krádež vlády sa považuje za úplnú, ak ju možno považovať za úplnú. V takom prípade je úplne zrejmé, že páchateľ zaistil štátny majetok a neoprávnene dostal možnosť s ním podľa vlastného uváženia nakladať.
Kto trpí krádežami vlády?
Dôsledky krádeže štátu sú úplne zrejmé tak pre oficiálnych predstaviteľov štátu, ako aj pre všetkých občanov žijúcich v tomto štáte. To nie je prekvapujúce, pretože vo väčšine prípadov ide o krádeže štátu, ktoré nepoškodia iba štátny rozpočet, ale aj blahobyt každého občana krajiny, v súvislosti s ktorou došlo k takejto krádeži.
