Každý študent práva sa stretol s konceptom imperatívnej metódy právnej úpravy, ale málokto vie, čo je podstatou tejto metódy a aké má charakteristické črty.
Metódy právnej úpravy ako prvok stabilizácie spoločenských a právnych vzťahov
Sociálne a právne vzťahy sa neustále dynamicky rozvíjajú. Každú minútu na svete vznikajú, posilňujú sa a zanikajú rôzne prepojenia medzi subjektmi práva. Pre nikoho nie je tajomstvom, že rámec každého vzťahu je stanovený niektorými normami. Právne vzťahy v tomto prípade nie sú výnimkou.
V práve je prijatý koncept metódy právnej úpravy, ktorej obsah tvoria určité normy súvisiace s konkrétnym právnym odvetvím. Existujú dve hlavné metódy právnej regulácie: dispozitívna a imperatívna metóda. Obe metódy sa používajú vo všetkých právnych odvetviach, ale niekde je prevažujúca dispozitívna a niekde nevyhnutná.
Stručne o dispozitívnej metóde
Dispozitívna metóda je navrhnutá tak, aby koordinovala činnosť rôznych subjektov bez toho, aby ich priamo zaväzovala k činom. Výraznou črtou tejto metódy je, že subjekty právnych vzťahov sú si navzájom rovnocenné, to znamená, že vo vzťahu nie je žiadny aspekt moci a podriadenosti. Dispozitívna metóda sa najčastejšie používa v takých právnych odvetviach, ako je občianske právo. Neoddeliteľnou súčasťou občianskoprávnych vzťahov sú teda rôzne zmluvy, ktorých existencia je určená na koordináciu činností a cieľov určitých osôb. Dispozitívna metóda je tu akýmsi regulátorom pre vypracovanie zmluvy a aspektov v nej neuvedených.
Autoritatívnosť imperatívnej metódy právnej regulácie
Imperatívnou metódou je určitá metóda podriadenosti, ktorá stanovuje jasný rámec prípustných právnych vzťahov ustanovený záväznými a zakazujúcimi normami.
Podstata tejto metódy spočíva v nemožnosti alternatívnej voľby prijateľnej možnosti správania. Výber konkrétneho správania nie je možný, pretože je regulovaný jasným právnym rámcom ako zákaz alebo povinnosť. Subjekty právnych vzťahov môžu plniť iba tieto pokyny, pretože ich obchádzanie znamená vyvodenie zodpovednosti. To vedie k hlavnému rozdielu medzi imperatívnymi a dispozitívnymi metódami. Rozkazovací prostriedok zakazuje všetko, čo nie je zákonom povolené, zatiaľ čo dispozitívny umožňuje všetko, čo nie je zákonom zakázané.
Kogentná metóda právnej úpravy je charakteristická predovšetkým pre odvetvia verejného práva, medzi ktoré patrí napríklad ústavné a správne právo.
Keď teda zhrnieme vyššie uvedené, zdôraznime hlavné črty imperatívnej metódy:
- Vyjadruje sa to v normách - zákazoch a normách - povinnostiach.
- Je to ustanovené v predpisoch upravujúcich právomoci niektorých osôb a zodpovednosti iných osôb.
- Je založená na štátnom nátlaku vykonávanom rôznymi štátnymi orgánmi.
- Nedodržanie predpísaných noriem má za následok povinné vyvodenie zodpovednosti.
