Staroveké Grécko bolo jedinečným štátom a bolo zbierkou mestských štátov. A tu vytvorená starodávna demokracia nesie aj črty, ktoré sú jej vlastné. Demokracia má dlhú históriu a je do veľkej miery charakterizovaná vývojom západnej civilizácie, ktorá je dedičom rímskych, gréckych a židovsko-kresťanských tradícií.
Vznik demokracie v starovekom Grécku
V etape rozkvetu sa grécke dejiny potýkali s bojom medzi demokratickými a oligarchickými štátmi, čo sa prejavilo v rivalite medzi Aténami a Spartou. Demokracia bola vtedy systémom priamej vlády, v ktorom sa zo slobodného ľudu stal kolektívny zákonodarca bez systému vlády ako takého. Je to spôsobené malou veľkosťou starogréckeho štátu, ktorý bol mestom a vidieckou oblasťou, počet obyvateľov nebol viac ako 10 tisíc. Zvláštny rozdiel medzi starodávnou demokraciou je vyjadrený v prístupe k otroctvu, je to nevyhnutná podmienka pre slobodu občanov od ťažkej fyzickej práce. Dnes tento stav demokrati neuznávajú.
Staroveká polis sa formovala na princípoch jednotlivých občianskych, politických a náboženských spoločenstiev. Kolektívne vlastníctvo pôdy, ku ktorej mali prístup iba úplní občania, bolo v centre komunitného života. Bojovníci z mestskej milície mali politické a hospodárske práva. Jednota práv a povinností bojovníkov-vlastníkov pôdy viedla k absencii boja za politické zastúpenie, preto bola demokracia iba priama. Zároveň sa okruh plnohodnotných občanov prakticky nerozšíril, v Aténach sa spojencom neposkytovali občianske práva a Rím začal takúto prax zavádzať až počas existencie ríše.
Národné zhromaždenie a ľudový súd ako inštitúcie demokracie v Grécku
V Aténach, kde boli národné zhromaždenia vzorom demokracie polis, sa každých 10 dní stretávali riadni občania. Zoznam otázok, ktoré sa mali na schôdzi vyriešiť, zahŕňal voľby vysokých úradníkov, postup vynakladania finančných prostriedkov z mestskej pokladnice, vyhlásenie vojny a uzavretie mieru. Administratívna činnosť alebo podľa dnešných štandardov - výkonná moc v Aténach patrila rade z roku 500 a v Ríme bola v podmienkach vonkajšieho nebezpečenstva alebo občianskej vojny moc prevedená na diktátora, ktorý ju však vlastnil najviac šesť mesiacov.
Rovnako dôležitou inštitúciou starogréckej demokracie bol Ľudový súd, ktorý podľa Aristotela po posilnení pomohol Aténam pri vytváraní demokracie. Za čias Periclesa, ktorý sa považuje za „zlatý vek“aténskej demokracie, bolo do ľudového súdu každý rok zvolených 6 tisíc sudcov.
Priama demokracia v starovekom Grécku
Priama demokracia existovala v zárodkoch v primitívnych spoločnostiach kmeňového obdobia. Je to najočividnejšia forma organizácie politickej spoločnosti. Platón a Aristoteles vo svojich spisoch o teórii politiky hodnotili demokraciu ako jedno z hlavných miest medzi piatimi alebo šiestimi typmi vlád.
Každý občan mestského štátu sa mohol podieľať na rozhodovaní dôležitom pre celú spoločnosť. Pomerne veľa občanov mohlo obsadzovať jednu z mnohých zvolených funkcií v ich živote. Preto je vysoká aktivita obyvateľstva jednou z výhod starodávnej demokracie. Mnohé z nich sú zapojené do politického života a sú tiež zapojené do procesov riadenia. Priamu demokraciu tohto druhu moderní myslitelia definovali ako ideálnu formu vlády.
