Je zrejmé, že každé nebezpečné povolanie musí zanechať stopy na ľudskej psychike. Čo však konkrétne je to neustále hľadanie v extrémnej situácii pre človeka a jeho správanie?
Prečo si muži vyberajú vojenské povolanie
Často sa to deje pod vplyvom príkladu otca alebo niekoho z rodiny. Vojenstvo je jedným z povolaní, ktoré sa dedili z generácie na generáciu. Nielen príklad starších príbuzných však môže mužovi pomôcť pri rozhodovaní. Často sa z nich stávajú vojaci kvôli zvláštnemu mysleniu a charakteru, ktorý v sebe majú od mladosti. Ide o pevnú vôľu, náklonnosť k sebadisciplíne, vedeniu, rozlišovaniu, záujmu o históriu, bojovú techniku atď.
Dôvod môže byť navyše trochu obchodnej povahy. Vo väčšine moderných štátov je armáda sociálne chránenou, bohatou a rešpektovanou vrstvou v spoločnosti. Práve pre túto stabilitu chodia mladí ľudia na armádu. Po vojenčine veľa z nich odchádza do politiky, obsadzujú vedúce pozície atď.
Ako takéto povolanie ovplyvňuje psychiku
Osoba, ktorá je neustále v extrémnom prostredí, čelí takým silným emóciám od iných ľudí ako strach alebo agresia, samozrejme, že sa rýchlo mení. Kritická situácia, vysoká zodpovednosť temperuje charakter, zvyšuje jeho rozhodnosť, prah citlivosti klesá, prevláda racionálne správanie a vôľové vlastnosti.
To však neznamená, že človek sám prestane prežívať strach. Je nútený potlačiť obavy, emócie a ďalšie vlastnosti, ktoré sú vo vojne „zbytočné“. Ľudská úzkosť a samotná schopnosť prežívať strach však nezmiznú. Všetky tieto nepríjemné skúsenosti sa tlačia do ríše nevedomia.
To znamená, že človeka, ktorý neustále prežíva stres, ale je nútený potlačiť prejav emócií v sebe, môže prenasledovať zlé sny. Alebo môže vylúčiť nahromadené napätie mimo profesionálneho kruhu (napríklad v rodine), trpieť nespavosťou, depresiami, nervozitou alebo zneužívaním alkoholu, aby zabudol.
Pomoc
Ľudia z vojenskej profesie jednoducho potrebujú psychologickú pomoc. Psychoterapia pomôže zbaviť sa nahromadeného nervového napätia a to zase pomôže vyhnúť sa rôznym psychosomatickým poruchám.
Dôležitú úlohu zohráva vnútorná práca samotného človeka. Je potrebné mať na pamäti účel vašej činnosti, inak môže kontemplácia obludných obrazov vojny úplne potlačiť osobnosť. Armáda je samozrejme na takúto prácu na sebe pripravená v procese výcviku, ale individuálna práca musí pokračovať po celý život.
