Slávne rímske právo, ktoré existovalo v starom Ríme a Byzantskej ríši už viac ako tisíc rokov od VIII. Pred Kr. Do VIII. Storočia po Kr., Tvorilo základ právnych systémov európskych štátov. Jedným z nepostrádateľných atribútov rímskeho práva je právo veta, ktoré sa líši v kategórii „silné“a „slabé“.
Pri slabom vete je parlament / medzinárodná organizácia povinná iba prehodnotiť návrh zákona. Prekonanie silného veta je podľa definície ťažšie a tejto právomoci sa zvyčajne tešia prezidenti v rozvinutých krajinách (USA, Nemecko a ďalšie).
Dejiny práva
História veta siaha až do éry starovekého Ríma, kedy vznikli tribúny na obranu práv nižších vrstiev obyvateľstva - plebejcov. Veta v preklade z latinčiny znamená „Zakazujem“. Preto, ako už z názvu vyplýva, je to právo niečo obmedzovať. Právny systém Rímskej ríše tvoril základ mnohých európskych právnych systémov, takže použitie obmedzujúcich práv je logické.
Význam veta
Takéto právo poskytuje jednej osobe alebo skupine osôb možnosť jednostranne blokovať prijímanie určitých písomných a ústnych rozhodnutí. To znamená, že napríklad ak 30 ľudí hlasovalo za prijatie návrhu (uznesenie, uznesenie a podobné rozhodnutia) a iba jeden hlasoval proti, čím sa uložilo právo veta, návrh sa neprijme a stanoví sa nový termín hlasovania.
Je pozoruhodné, že ktorýkoľvek z účastníkov diskusie, stretnutia, výboru má právo vetovať neobmedzene často. Prijatie spoločného rozhodnutia sa preto môže oneskoriť o mnoho rokov a nakoniec sa nemusí ani prijať. Veto aktívne využívajú medzinárodné organizácie pri rozhodovaní akéhokoľvek významu.
Často môžete počuť, že napríklad na niektorých zasadnutiach OSN (NATO, Európsky parlament a ďalšie medzinárodné organizácie) využil právo veta zástupca jednej z krajín a prijatie dokumentu bolo zablokované.
Medzi živými príkladmi dlhodobého využívania (do istej miery na hranici stáleho) takého obmedzujúceho práva je možné poznamenať pozíciu Grécka vo vzťahu k zámerom Turecka vstúpiť do Európskej únie. Za posledných 14 rokov Turecká republika, najmä vďaka gréckemu vetu, nevyužila zrejmé a imaginárne výhody vstupu do Európy.
Za zmienku stojí aj „čerstvý“príklad vetovania. Jedná sa o prijatie rezolúcie Rady bezpečnosti OSN týkajúce sa zákonnosti referenda na Kryme. Presnejšie povedané, pri odmietnutí medzinárodného dokumentu z dôvodu jeho blokovania Ruskou federáciou ako stáleho člena Rady bezpečnosti OSN. Je pozoruhodné, že zástupcovia Čínskej ľudovej republiky sa zdržali hlasovania, čo do istej miery zaručuje zdĺhavú diskusiu o rezolúcii.
