Napriek rozšírenému využívaniu nájomného bývania sa človek snaží poskytnúť svojej rodine svoj stály domov. Primárne bývanie je podstatne nákladnejšie ako nehnuteľnosti predávané jednotlivcami, takže sekundárny trh je vďaka nižším nákladom živší.
Pojem „sekundárne bývanie“sa už dlho vryl do pamäti, ale nie vždy sa do neho vloží správny význam. V skutočnosti ide o akúkoľvek rezidenčnú oblasť, či už ide o byt alebo dom, ktorá prešla transakciou predaja a nákupu a bola zaregistrovaná v cudzej nehnuteľnosti. Inými slovami, ak si kúpite takúto nehnuteľnosť, určite nebudete prvým majiteľom. Je potrebné poznamenať, že sekundárne bývanie nie je vždy charakteristické prítomnosťou nájomcov, pretože čoraz viac ľudí investuje svoje úspory do výstavby v nulovej fáze. Po dokončení výstavby sa vybraný byt stáva majetkom prvého vlastníka, ktorý v ňom ani neplánuje bývať. Ale tento nehnuteľný objekt už nemôže mať status primárneho bývania.
Nadobudnutie sekundárneho majetku má svoje pozitívne aj negatívne stránky.
Výhody druhého domu
Nové budovy sa zvyčajne prideľujú nepohodlným novým častiam mesta, kde nie vždy existuje vlastná infraštruktúra. Pri kúpe druhého domu si môžete pred kúpou zvoliť ktorúkoľvek vhodnú oblasť. Sortiment tohto typu nehnuteľností je oveľa väčší, na rozdiel od sortimentu na primárnom trhu s bývaním. Ceny na sekundárnom trhu sú rôzne, záleží to na ploche, v ktorej sa byt, dom nachádza, na rozlohe a stave budovy. V centre mesta budú samozrejme ceny vyššie ako na okraji mesta.
Ak si zakúpite sekundárny obytný priestor, môžete v ňom okamžite bývať, na rozdiel od nových budov. Navyše pri kúpe takéhoto domu, bytu, je oveľa jednoduchšie získať hypotéku, pretože na tento typ bývania sa vzťahujú takmer všetky typy hypotekárnych úverov.
Nevýhody sekundárneho bývania
Medzi nevýhody nákupu sekundárneho bývania patria tieto: existuje riziko získania „maskovaného“domu, bytu po dobrej kozmetike alebo dokonca väčších opravách. Nejaký čas po jeho zakúpení môžete vykonať renováciu, vymeniť potrubie, batérie, vykonať ďalšie významné investície a ukáže sa, že budova je v havarijnom stave a je prakticky nemožné ju predať. Okrem toho sa môže ukázať, že bývanie v takom dome je, ak nie je nebezpečné, potom jednoznačne nepohodlné.
Preto pri kúpe tohto typu obytných priestorov (týka sa to bytových domov) by ste sa mali najskôr opýtať príslušných organizácií, či nedochádza k prerušeniu dodávky tepla, vody a iným komunálnym problémom. Užitočná bude aj spätná väzba od susedov, ktorí lepšie vidia všetky nedostatky budovy.
Ak si chcete kúpiť sekundárne bývanie a nemáte právne znalosti v tejto oblasti, neodporúča sa kupovať nehnuteľnosť svojpomocne, aby ste sa vyhli mnohým rizikám. Obytný priestor nemusí mať ideálnu minulosť (rôzne súdne konania), nie sú prepustení nájomníci, a dokonca ho možno opakovane predávať, aby zakryl rôzne faktory. Okrem toho je v súčasnosti na realitnom trhu veľké množstvo podvodníkov, preto je lepšie kontaktovať agentúru (realitné kancelárie), ktorá skontroluje „čistotu dokumentov“v životnom priestore a skontroluje aj samotného majiteľa a tiež pomoc pri právne správnom vykonaní transakcie nákupu a predaja. Nestojí za to ušetriť na podpore právnych transakcií zo strany realitných kancelárií, pretože odmietnutie ich služieb môže byť nákladnejšie.
Väčšina ľudí uprednostňuje nákup sekundárneho bývania, pretože ceny na primárnom trhu s nehnuteľnosťami sú oveľa vyššie a dostupnosť bývania v ktorejkoľvek fáze výstavby sa stáva menej atraktívnou z dôvodu vysokej pravdepodobnosti podvodu zo strany bezohľadných developerov a možného oneskorenia. pri uvedení do prevádzky.