Dychtivosť na vrchol kariérneho rebríčka je dobrá kvalita, je vlastná silným a rozhodným ľuďom. Ľudia, v ktorých živote hrá kariéra hlavnú úlohu, sú však často veľmi osamelí, a preto nešťastní.
Kariérom je na jednej strane človek, ktorý rozumie tomu, čo od života chce. Zadefinoval si svoj cieľ a systematicky ho dosahuje, sedieť hodiny v práci, snažiť sa robiť všetko perfektne a tým si vydláždiť cestu do výšok vo zvolenej oblasti činnosti. Táto medaila má ale aj negatívum. V pretekoch o vyššie mzdy, univerzálne uznanie a vysoké postavenie jednoducho nie je čas na osobný život. A kto bude tolerovať človeka, ktorý si nájde čas na stretnutie so svojou spriaznenou dušou raz za mesiac a počas rande neustále pozerá na hodinky, každú chvíľu hovorí po telefóne a všetky rozhovory s ním vedú k diskusii o jeho kariére?
Kariéra: vzor
Mnohí by sa mali od kariéristov naučiť tvrdú prácu. Títo ľudia neustále pracujú. Zdá sa, že karierista pracuje aj v spánku. Aby nestrácal čas prázdnymi snami, vymýšľa vo svojich snoch nové marketingové stratégie a vymýšľa spôsoby, ako modernizovať svoj svet práce.
A kariéristova výdrž je železná. Nakoniec, ako to už býva, karieristi nepochádzajú z najvyšších spoločenských vrstiev. Musia si takmer od narodenia raziť cestu v živote. Preto, keď si za tie roky zvykli popierať veľa vecí, aby dosiahli maximum, ľahko sa vyrovnajú s inkubáciou projektu na dva dni bez spánku alebo obeda.
A mimochodom, nesmieme zabudnúť na skutočnosť, že skutočnému karieristovi sa skutočne darí dosahovať pravidelné povýšenie. Tajomstvo tu zjavne nie je v neustálych myšlienkach o práci. Kariérista má vždy osobné vlastnosti tak dobre, že dokáže presvedčiť vedenie o potrebe zlepšovať ho, aj keď to nemá zmysel, a to ani pre samotného karieristu, ani pre jeho šéfa.
Kariéra: osoba bez osobného života
"Musím nahradiť svojho šéfa," hovorí si kariérista každé ráno. A v tejto dobe ubiehajú roky, peniaze sa znehodnocujú a z jeho spolužiakov sa stávajú dedovia a babičky. Až teraz si človek, ktorý si sám vybral kariérny vektor priebehu života, len zriedka, pred prvými známkami senilného šialenstva, všimne, že je zjavne prepracovaný.
Samozrejme, stáva sa, že sa workoholici-karieristi na ceste cez „mŕtvoly“svojich kolegov stretnú so životnými spoločníkmi. Ale také manželstvá sa končia buď rozvodom alebo transformáciou kariéristu na domáceho a rodinného muža. Skutočný lovec pre povýšenie na novú pozíciu, žiaľ, dá deti do záložne. A to nebude tolerovať ani jeden milujúci životný partner, ktorý chce byť po „šéfovi“na druhom mieste.
Inými slovami, karierista nie je ani dobrý, ani zlý. V ideálnom prípade, samozrejme, nebude na škodu mať v sebe malého karieristu, ale nemali by ste sa úplne vrhnúť do pretekov o povýšenie, povedie to iba k osamelému starobe a vysokej pozícii, ktorá do tej doby už určite nebude radosť.
