Nie každý, kto ovláda základy jurisprudencie, môže s istotou povedať, aký je rozdiel medzi vyšetrovateľom a vyšetrovateľom. Schopnosť porozumieť týmto problémom však pomôže ušetriť čas už vo fáze podania žiadosti orgánom činným v trestnom konaní.
Kto je vyšetrovateľ?
Zákon v súčasnosti ustanovuje dopytujúceho pracovníka, ktorý slúži ako vyšetrovací orgán a je oprávnený viesť predbežné vyšetrovanie prípadov formou vyšetrovania. Túto úlohu zohráva zamestnanec, ktorý vykonáva činnosti v oblasti oznamovania trestných činov uvedených v odseku 1 časti 3 článku 150 Trestného poriadku. Všetky ďalšie podobné trestné činy patria do právomoci vyšetrovateľa. Toto je všeobecné pravidlo, aj keď v niektorých prípadoch môže vyšetrovanie vykonať iná osoba na pokyn prokurátora. Vyšetrovateľom je aj zamestnanec, ktorého vedúci orgánu poveril vykonaním predbežných opatrení zameraných na objasnenie okolností konkrétneho trestného činu. Právomoci vyšetrovateľa sú ustanovené v právnych predpisoch týkajúcich sa trestného konania. Osoba, ktorá vykonala operatívne pátracie opatrenia v uvedenom prípade, nemôže plniť povinnosti vyšetrovacieho úradníka.
Vyšetrovanie spravidla vedie úradník činný v trestnom konaní na plný úväzok s potrebnou kvalifikáciou, právnickým vzdelaním a odbornými zručnosťami, ktoré sa vyžadujú pri vyšetrovaní prípadov jednej alebo druhej kategórie. Niektorí právnici tvrdili, že je potrebné väčšie zapojenie úradníkov činných v trestnom konaní do vyšetrovacích činností. Vyššie uvedené funkcie sú vo všeobecnosti delegované buď na zamestnanca informačného orgánu, alebo na iného zamestnanca. Hlavnou požiadavkou je, aby tento úradník v danom prípade súčasne nevykonával operačné a pátracie opatrenia. V praxi povinnosti vyšetrovateľa často vykonávajú okresní komisári alebo pracovníci.
Vyšetrovacie funkcie
Zamestnanec, ktorý vykonáva funkcie vyšetrovateľa, preskúma správy a obvinenia zo spáchaných trestných činov a skontroluje ich. Na základe výsledkov týchto krokov urobí jedno z dvoch rozhodnutí: začať konanie alebo ho odmietnuť. Zamestnanec vyšetrovacieho orgánu začína služobné činnosti a zašle zodpovedajúci príkaz prokurátorovi. Po doručení tohto dokumentu prokurátor súhlasí s rozhodnutím alebo vydá príkaz na zamietnutie. Prokurátor má právo vrátiť materiály vyšetrovaciemu úradníkovi na ďalšie overenie. Ak sa v prípade prijme kladné rozhodnutie, prijíma sa na konanie.
Hlavné funkcie vyšetrovača:
- trestné konanie;
- vyšetrovanie prípadu;
- predloženie neodkladných vyšetrovacích opatrení v rámci priebehu prípadu;
- postúpenie prípadu vedúcemu orgánu na účely predbežného vyšetrovania;
- príprava obžaloby.
Právomoci vyšetrovateľa
Právomoci vyšetrovateľa sa odrážajú v popise práce. Takýto dokument sa zvyčajne vyhotovuje pre každého vedúceho a zamestnanca informačného orgánu. Pokyny sú najčastejšie zhrnuté v tabuľke, ktorá naznačuje zodpovednosť za pozíciu a frekvenciu ich vykonávania.
Právomoci vyšetrovateľov orgánov pre vnútorné záležitosti:
- overovanie vyhlásení a správ o trestných činoch;
- v prípade potreby rozhodovanie na základe výsledkov kontroly - začatie trestných vecí;
- predloženie procesných opatrení vo veci;
- ukončenie trestného stíhania, ak sú na to dôvody;
- pozastavenie vyšetrovania;
- postúpenie materiálov prípadu jurisdikcii a na konci vyšetrovania - prokurátorovi.
Práva vyšetrovateľa
Vyšetrovateľ má právo na vykonávanie neodkladných opatrení v kompetencii vyšetrovateľa. Hovoríme tu o tých opatreniach, ktoré v prípade oneskorenia nevyhnutne povedú k strate dôkazov, informácií, stôp svedčiacich o spáchaní trestného činu.
Vyšetrovateľ môže viesť úplné vyšetrovanie vo forme vyšetrovania v medziach svojich právomocí. Vyšetrovací úradník má pri vykonávaní opatrení právo prijímať nezávislé procesné rozhodnutia nezávisle. Výnimky tu zahŕňajú prípady, keď sa podľa zákona vyžaduje na rozhodovanie súhlas vedúceho vyšetrovacieho orgánu, sankcia prokurátora alebo rozhodnutie súdu.
Právomoci vyšetrovateľa mu dávajú právo predvolať občanov na výsluch, prizvať príslušných odborníkov, vykonať prehliadku, prehliadku a zadržať osobu podozrivú zo spáchania trestného činu. Vyšetrovateľ má právo zaistiť dokumenty a veci. V prípade potreby môže vyšetrovací úradník vymenovať odborné preskúmanie prípadu.
Medzi ďalšie právomoci, ktoré má vyšetrovací úradník, patrí zabezpečenie náhrady materiálnej škody, ak je spôsobená trestným činom. Vyšetrovateľ má právo uznať občana ako obete, žalobcu alebo civilného obžalovaného.
Osoby, ktoré sa zúčastňujú na konaní v konkrétnom prípade, majú právo napadnúť vyšetrovateľa, ako aj odvolať sa proti jeho konaniu alebo rozhodnutiam, ktoré vykonajú. To však automaticky nevedie k ukončeniu jeho povinností v rámci výroby. Vyšetrovateľ sa pri svojej činnosti riadi pokynmi prokurátora, ktoré sú záväzné. Ak zamestnanec vyšetrovacieho orgánu s takýmito pokynmi nesúhlasí, môže ich napadnúť písomným zaslaním dôvodnej námietky prokurátorovi. V niektorých prípadoch má vyšetrovací pracovník právo dobrovoľne odmietnuť vedenie konkrétneho prípadu.
Ako sa líši vyšetrovateľ od vyšetrovateľa?
Vyšetrovateľ je rovnako ako vyšetrovateľ strážcom zákona. Zoznam právomocí vyšetrovateľa je však oveľa širší. Vyšetrovateľ môže dať vyšetrovaciemu úradníkovi písomné pokyny, ktoré mu dajú pokyn, aby vykonal niekoľko vyšetrovacích úkonov. Môže iniciovať konanie v širšom rozsahu skladieb, prijať prípad na exekúciu a tiež ho usmerniť podľa teritoriality.
Vyšetrovatelia zvažujú prípady závažnejších a zložitejších trestných činov. Vyšetrovateľ má na starosti väčšinou prípady malej a strednej závažnosti. Vyšetrovatelia nakoniec vyslobodili vyšetrovateľa v jeho práci od množstva rôznych maličkostí. Do kompetencie príslušníkov vedúcich vyšetrovanie patria prvky trestných činov, ktoré majú relatívne malé spoločenské nebezpečenstvo. Požiadavky na úroveň odbornej prípravy vyšetrovateľa sú vážnejšie. Jeho funkcie nemôže v plnom rozsahu vykonávať okresný alebo bezpečnostný pracovník.
Zvláštnosti činnosti vyšetrovateľa
Vyšetrovateľ plní povinnosti ustanovené právnymi predpismi v plnom rozsahu a bez obmedzení. Niektoré kroky v rámci udalostí vykonáva sám, na základe svojho presvedčenia. Pri vykonávaní akýchkoľvek úkonov sa ale často musí spoliehať na rezortné predpisy, na priame pokyny svojho šéfa alebo prokurátora.
Pri kontrole trestných vecí a predbežných materiálov pri jeho výrobe sa vyšetrovateľ riadi iba pokynmi tých úradníkov, ktorí sú na to oprávnení zo zákona.
Zákon zakazuje vyšetrovateľovi posudzovať trestnú vec, ak má priamy alebo nepriamy záujem na jej výsledku.
Preventívna práca v práci vyšetrovateľa
Vyšetrovateľ je pri vykonávaní procesných funkcií povinný prijať neodkladné opatrenia na predchádzanie trestným činom a na elimináciu dôvodov, ktoré prispievajú k ich spáchaniu. Je tiež povinný včas zaslať príslušným útvarom materiály potrebné na organizáciu pátrania po osobách, ktoré sa vyhýbajú vyšetrovaniu alebo sú podozrivé zo spáchania trestného činu.
Zamestnanec pri vyšetrovaní venuje pozornosť podmienkam, ktoré prispeli k spáchaniu trestného činu. Na základe výsledkov kontroly môže vyšetrovateľ generalizovane zastupovať orgány, inštitúcie, organizácie, ktoré môžu a mali by prijať opatrenia na odstránenie podmienok vedúcich k páchaniu trestných činov. Ak vedúci organizácií tieto pokyny nedodržiavajú, má vyšetrovateľ právo zaslať informácie prokuratúre.
Vyšetrovateľ musí vykonávať preventívne práce medzi obeťami trestných činov, najmä ak boli pre svoje správanie obete predmetom trestného činu. Prostredníctvom takejto práce sa vo väčšine prípadov stáva vysvetľujúca konverzácia.
Vyšetrovateľ, ktorý vyšetruje trestné veci a vykonáva prevenciu kriminality:
- vedie prieskumné prednášky;
- doručuje správy verejnosti;
- robí správy o právnych témach v podnikoch a organizáciách.
Účelom takýchto udalostí je informovať občanov a pracovné kolektívy o spôsoboch predchádzania trestným činom. Rozhlas a televízia sa čoraz viac stávajú efektívnymi kanálmi pre takúto komunikáciu.
