Koncepcia „prístupu založeného na kompetenciách“sa stala mimoriadne populárnou na začiatku nového tisícročia. Teraz je to práve tento princíp organizácie vzdelávacieho systému, ktorý bol prijatý vo všetkých krajinách zúčastňujúcich sa bolonskej dohody. Začala sa však formovať oveľa skôr, v polovici minulého storočia.
Pred niekoľkými desaťročiami musel mať absolvent akejkoľvek vysokej školy prísne definované množstvo vedomostí, zručností a schopností. To, čo mu univerzita dala, úplne zodpovedalo štandardom pracoviska, ktoré mal absolvent obsadzovať. V podmienkach sovietskeho plánovaného hospodárstva to bol pozitívny vývoj. Podobné zásady sa ale dodržiavali aj v krajinách s trhovými vzťahmi. Výsledkom bolo, že mladý inžinier alebo vedec s vysokou kvalifikáciou sa ukázal byť nepripravený na zmeny v ekonomických podmienkach. Kompetenčný prístup sa formoval postupne a pomerne pomaly. Za prvé kroky možno považovať školenie špecialistov s niekoľkými príbuznými špecializáciami. Aby bol moderný špecialista konkurencieschopný na trhu práce, musí byť schopný rýchlo sa preškoliť a prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam. Týmto charakteristikám modernej situácie by mala zodpovedať aj vzdelávacia paradigma. Ekonomické podmienky sa menia o niečo rýchlejšie ako vyššie a ešte viac stredné školy, preto je hlavnou úlohou modernej vzdelávacej inštitúcie učiť, ako sa učiť. Zároveň sa neposkytuje prísne štandardizované množstvo vedomostí, ale kompetencie v určitých oblastiach činnosti. Absolvent si svoju kvalifikáciu prispôsobuje požiadavkám konkrétneho pracoviska sám. Sám sa rozhoduje, v ktorej oblasti potrebuje hlbšie vedomosti. Vzdelávacia inštitúcia formuje schopnosti študentov pre individuálne neštandardné riešenia. Prístup založený na kompetenciách zahŕňa nielen školenie, ale aj výchovu jednotlivca. Špecialista musí vedieť, k akým dôsledkom jeho konania povedú, a musí byť schopný za tieto následky niesť zodpovednosť. To si vyžaduje schopnosť rýchlo a komplexne vyhodnotiť situáciu. Pokiaľ ide o organizáciu vzdelávacieho procesu s prístupom založeným na kompetenciách, v učebných osnovách sú vopred stanovené jasné a porovnateľné popisy toho, čo človek bude vedieť a vedieť robiť po absolvovaní školenia. Tento prístup zase umožňuje porovnať školiace programy prijaté v rôznych krajinách. Tento prístup sa stal základom Bolonskej dohody. Štandardizované metódy hodnotenia sa nazývajú deskriptory. Teraz sa používajú v stredných vzdelávacích inštitúciách. Prístup založený na kompetenciách postupne preniká do školy. Osobitná pozornosť sa venuje interdisciplinárnym súvislostiam, rozvoju sebavzdelávacích schopností, formovaniu logického myslenia, ktoré umožňuje študentovi samostatne vyhľadávať a hodnotiť informácie. Táto vzdelávacia paradigma zaisťuje kontinuitu rôznych úrovní vzdelávania.
