Na zistenie, či konkrétne tvrdenie predstavuje hrozbu, je predpísaná jazyková skúška. Jeho výsledky závisia od mnohých faktorov, z ktorých každý musí brať do úvahy špecialista.
V rámci jazykovej skúšky je potrebné určiť presný význam hovorených slov a zohľadniť kontext. Kontext v tomto prípade je obzvlášť dôležitý: napríklad ak sa jedna osoba v komickom spore vyhrážala inej, nebude sa to považovať za trestný čin. Je iná vec, ak sa otočil, alebo ešte viac zasiahol partnera alebo opakovane dosť vážne ohrozoval.
Malo by sa zistiť, či je veta, ktorú si obeť interpretuje ako hrozbu, adresovaná práve jej. Ak má tvrdenie všeobecnú povahu a neobsahujú žiadne informácie, ktoré by vám umožnili zistiť, na koho je určené, bude ťažké ho označiť za hrozbu pre konkrétnu osobu. Ďalej je potrebné skontrolovať, či sa určité slová nepoužívajú v obrazovom význame, čo úplne mení význam výpovede ako celku.
Potom sa ukáže, čo presne jedna osoba hrozí druhej. Trestom trestného činu bude iba ohrozenie života a zdravia. To znamená, že ak sľúbite vykradnutie, krádež auta alebo zhorenie domu, toto vyhlásenie sa nebude považovať za hrozbu.
Mimoriadny význam má charakter a vlastnosti osoby, ktorej vyhlásenie patrí. Ak to vychádza z primeraného, vyváženého a bez registra trestov, je nepravdepodobné, že by sa to považovalo za skutočnú hrozbu. Ak slová o spôsobení ťažkej ujmy na zdraví alebo o vražde pochádzajú od opakovaného páchateľa, duševne chorého človeka alebo sa opakujú opakovane, možno tvrdenie interpretovať ako skutočnú hrozbu.
Hrozba sa považuje za obzvlášť závažnú, ak je sprevádzaná predvádzaním potenciálnej zbrane, alebo obsahuje podrobné informácie o úmysle osoby. Napríklad jedna veta „Na toto nebudeš dosť“alebo „Áno, dokončím ťa“nemusí stačiť, zatiaľ čo výrok „Dnes pôjdeš spať, vtedy ťa zabijem“alebo „Keď prídete domov z práce, budem chytať a zabíjať v tmavej uličke “možno považovať za hrozbu, najmä ak je sprevádzaná ukážkou zbrane, ktorou sa plánuje spáchanie trestného činu.
