V súčasnosti existujú pravidelné ročné platené dovolenky, ďalšie platené dovolenky, neplatené voľno. Všetci zamestnanci majú právo udeliť prvý typ dovolenky, ostatné dovolenky sa udeľujú a využívajú sa iba za určitých podmienok.
Prázdniny sú hlavným typom času odpočinku, sú upravené v kapitole 19 Zákonníka práce Ruskej federácie. Existujú iba tri hlavné typy dovolenky a nie všetky sa vzťahujú na všetkých zamestnancov. Je teda potrebné prideliť ročné platené dovolenky, dovolenky na vlastné náklady, ďalšie dovolenky. Všeobecným názorom pre všetkých zamestnancov je iba tradičná riadna dovolenka, ktorej trvanie je stanovené na úrovni dvadsaťosem kalendárnych dní. Musia byť poskytované každoročne v súlade s harmonogramom schváleným organizáciou, môžu byť rozdelené na časti, ak existuje príslušná dohoda so zamestnávateľom.
Kto má nárok na ďalšie dovolenky?
Každoročne sa využíva aj ďalšia platená dovolenka, ale nárok má iba niekoľko zamestnancov. Spravidla je cieľom tohto druhu dovolenky kompenzovať nepriaznivé podmienky, za ktorých sa vykonávajú určité práce. Takže tí, ktorí pracujú v škodlivých a nebezpečných podmienkach, majú nárok na túto dovolenku. Minimálna dĺžka tejto dovolenky pre menované osoby bude sedem dní. Okrem toho je možnosť využitia ďalšej platenej dovolenky legálne poskytnutá osobám, pre ktoré je ustanovený nepravidelný pracovný čas, obyvateľom niektorých regiónov Ďalekého severu, zamestnancom s osobitnou povahou práce. Zamestnávateľ môže tiež samostatne určiť ďalšie kategórie pracovníkov, ktorým sa poskytne tento druh dovolenky.
Kto má nárok na neplatené voľno?
Tretím typom dovolenky sú neplatené doby odpočinku, ktoré zamestnanec dostane z dobrého dôvodu a so súhlasom zamestnávateľa. Organizácia nie je povinná poskytovať zamestnancom tieto dovolenky, preto ich trvanie nie je ustanovené zákonom, riešenie tejto otázky sa uskutočňuje na základe dohody zmluvných strán. Existujú ale niektoré kategórie pracovníkov (napríklad pracujúci dôchodcovia alebo zdravotne postihnuté osoby), ako aj životné situácie (napríklad registrácia manželstva, smrť príbuzného), v ktorých prípade je zamestnávateľ povinný poskytnúť túto dovolenku. V takom prípade určuje maximálnu dĺžku trvania pracovné právo, avšak zamestnanci by mali brať do úvahy, že pri použití tohto času odpočinku sa neúčtuje žiadna platba.
