Pri kúpe nepotravinárskeho výrobku kupujúci často počuje od predajcu: „Doklad si ponechajte a budete mať 30-dňovú záruku.“Zároveň nie je úplne jasné, o akú záruku ide, kto ju nainštaloval a prečo bolo zvolené práve toto obdobie?
Zákon o ochrane spotrebiteľa stanovuje, že výrobca musí zabezpečiť správne fungovanie svojho produktu po celú dobu jeho životnosti. Zákon ale súčasne obsahuje niekoľko noriem, ktoré zakotvujú pravidlá stanovovania aj záručnej doby na tovar.
Dôležitosť záručnej doby spočíva v tom, že v prípade poruchy tovaru v záručnej dobe nemusí kupujúci preukazovať, že k vadám došlo bez jeho zavinenia. Predajca musí potvrdiť, že výrobok bol spotrebiteľom nesprávne používaný alebo prepravovaný alebo že bol vystavený mechanickým nárazom (náraz, pád atď.).
Ak v čase zistenia vád výrobku už záručná doba uplynula, potom je kupujúci sám povinný pred uplatnením reklamácie u predávajúceho uviesť dôvody poruchy.
Počiatočný bod záručnej doby je určený nasledovne: buď je to deň nasledujúci po dni nákupu; alebo prvý deň sezóny (je to zrejmé z príslušných predpisov orgánov jednotlivých subjektov Ruskej federácie), ak hovoríme o sezónnom produkte, napríklad kožušine; alebo deň nasledujúci po dni prevodu tovaru, ak bol zakúpený na diaľku; buď od okamihu montáže alebo inštalácie produktu.
Je dôležité vedieť, že tvrdenie predajcu, že na výrobky predávané so zľavou sa záruka nevzťahuje, je porušením práv spotrebiteľa. Výnimkou sú prípady, keď je produkt zľavnený z dôvodu chyby, na ktorú bol kupujúci upozornený pred nákupom. To znamená, že ak kupujúci kúpi vec, ktorej cena bola znížená z dôvodu nedostatkov v jej kvalite, nebude môcť kupujúci uplatniť nároky spojené s týmito nedostatkami. Ak sa však na takomto produkte zistia nové chyby, o ktorých predávajúci mlčal, má kupujúci právo použiť všetky spôsoby ochrany svojich záujmov v súlade so zákonom „o ochrane práv spotrebiteľa“.
Záručná doba sa predlžuje na dobu opravy produktu a začína plynúť znova, ak sa chybný produkt nahradí novým. Ďalším znakom záruky je nezáväznosť jej zriadenia. To znamená, že ak je výrobca povinný stanoviť životnosť, potom sa záručná doba stanoví na jeho žiadosť alebo z podnetu predajcu. V takom prípade môže predávajúci poskytnúť záruku, ak to výrobca neurobil, alebo ak si sám prial ustanoviť ďalšie záručné doby pre produkt a (alebo) jeho súčasti. Zároveň musia byť formalizované ďalšie záručné povinnosti predávajúceho vo forme samostatnej dohody s kupujúcim. To znamená, že žiadne dodatočné záruky ustanovené predávajúcim nemožno považovať za žiadne nápisy na tržbe alebo pokladničnom doklade alebo letáky s podmienkami záruky.
Dôležitosť záruky spočíva aj v tom, že v prípade, že zákazník požaduje záručnú opravu produktu, po dobu tejto opravy bude vyžadovať dočasný produkt na výmenu.
