Jurisprudencia je založená na normách práva a má svoj vlastný jedinečný spôsob implementácie rozdelený do dvoch spôsobov, metód - dispozitívnosti a imperatívnosti. Občianske právo sa vykonáva spravidla v rámci diskrečnej právomoci, ktorá umožňuje jednotlivcom zvoliť si svoje práva a spôsoby ochrany podľa vlastného uváženia.
Bez právnych noriem nie je možné regulovať vzťahy, je však veľmi dôležité zvoliť správnu metódu - dispozitívnu alebo imperatívnu. V oblasti občianskeho práva sa často používa diskrétnosť ako jednoduchšia forma alebo metóda posudzovania prípadov, kontroverzných otázok, budovania, formovania taktiky, obranných línií alebo obvinení.
Čo je to dispozitívnosť
Princíp dispozitívnosti v občianskom práve možno uplatniť tak na samotný predmet procesu, ako aj na jeden z prostriedkov jeho vedenia - obvinenie alebo obranu. V jurisprudencii tento koncept v rámci občianskeho práva charakterizuje demokraciu, schopnosť účastníkov alebo súdov konať podľa vlastného výberu na základe ich morálnych hodnôt, ale s prihliadnutím na normy legislatívy. Jednoducho povedané, diskrétnosť dáva právo
- dospieť k vzájomnej dohode o konkrétnej otázke,
- určiť mieru zodpovednosti za konkrétnu nehnuteľnosť,
- rozhodnúť, kto bude niesť väčšiu alebo menšiu časť záväzkov.
Ako príklady dispozičnosti je možné použiť nasledujúce situácie - vyjednávanie medzi predávajúcim a kupujúcim, rozdelenie majetku bez závetu a súdneho procesu, rozdelenie rodinného majetku v prípade rozvodu na základe súhlasu a ďalšie dohody o urovnaní v oblasti občianskeho práva. Môže sa použiť aj imperatívno-dispozitívny spôsob, keď sa v súdnej sieni uzavrie priateľská dohoda, ale na základe vzájomnej dohody.
Dispozitívny model v občianskom práve
Poskytnutím určitej právnej slobody účastníkom právnych vzťahov umožňuje dispozitívnosť udržiavať ich vzťah v rámci zákona. Prvýkrát sa podobný trend v judikatúre zdôraznil v právnych publikáciách už v 19. storočí, aj keď sa ako model občianskej judikatúry používal oveľa skôr.
V modernej dobe sa dispozitívnosť v rámci občianskoprávnej oblasti uplatňuje oveľa širšie. Strany dohody majú právo uzavrieť dohodu na základe vzájomnej dohody bez účasti profesionálneho právnika alebo notára. Ako príklad môžete použiť postup pri kúpe a predaji automobilu, keď je medzi účastníkmi transakcie uzavretá písomná dohoda, dokument nie je overený právnickou osobou, ale je platný, keď je automobil zaregistrovaný v premávke. policajná databáza.
Dispozitívnosť často vedie k tomu, že občianske práva nie sú úplne dodržané, ale rozhodnutie už nemožno zmeniť. Odborníci preto odporúčajú riešiť všetky právne problémy so zapojením profesionálov v tejto oblasti. Aj sloboda a demokracia by mali byť regulované, fungujú iba v rámci právnych predpisov a pod ich kontrolou.
