V prípade úmrtia osoby sa jej majetok prevádza na osoby, ktoré sa podľa závetu alebo zo zákona považujú za dedičov. Zákon jasne definuje okruh týchto osôb. Ak nie sú, potom ide majetok zosnulého do vlastníctva štátu.
Inštrukcie
Krok 1
Dedičné dedičstvo podľa definície predpokladá, že poručiteľ ustanoví dedičov. Ak závet nebol spísaný, považujú sa za dedičov podľa zákona príbuzní, ktorí môžu vstúpiť do dedičstva bez závetu.
Krok 2
Deti (vrátane tých, ktoré sú osvojené alebo sa narodili po smrti osoby, ktorá opustila dedičstvo), patria medzi dedičov, ktorí sa môžu dedičstva predovšetkým domáhať. Medzi takýchto dedičov patrí aj manžel alebo manželka zosnulého a jeho rodičia alebo adoptívni rodičia. Všetky tieto osoby majú právo na rovnaký podiel na majetku zosnulého.
Krok 3
Medzi dedičmi, ktorí sa o dedičstvo domáhajú v druhom rade, sú sestry, súrodenci a tiež starí rodičia. Majú tiež rovnaké dedičské práva, môžu však dedičstvo prijať, iba ak sa nenájde jediný dedič prvého rádu alebo ak dedičstvo odmietnu.
Krok 4
Na vstup do dedičstva bez závetu musí dedič najneskôr do šiestich mesiacov od zistenia skutočnosti, že došlo k úmrtiu toho, kto z dedičstva odišiel, podať žiadosť o vôľu prijať dedičstvo na notárskom úrade. Ak takýto doklad neexistuje, má sa za to, že dedičstvo odmietol, a jeho dedičský podiel sa rozdelí medzi zvyšných dedičov.
Krok 5
Lehotu na podanie takejto žiadosti však môže súd predĺžiť, ak súd uzná dôvod, pre ktorý nebola žiadosť podaná včas, ako platný.
Krok 6
Dedič nemusí prijať jeho dedičský podiel. Vzdať sa možno v prospech ďalších nástupcov alebo v prospech štátu. Zrušenie takéhoto odmietnutia nie je upravené zákonom.
Krok 7
Kontroverzné otázky týkajúce sa rozdelenia majetku zosnulej osoby riešia súdne orgány, ktoré rozhodujú na základe platných článkov zákona.
