„Zavolajte mi, zavolajte …“- slová z kedysi populárnej piesne, ktorú predviedla Zhanna Rozhdestvenskaya, pravdepodobne neoslovia tých, ktorí sa zrazu stali predmetom zvýšenej pozornosti banky, ktorá chce vrátiť hotovosť alebo hypotekárny úver. Navyše prostredníctvom pravidelných telefonických pripomienok. Nakoniec sa ukazuje, že dlžníkom nie je ten, komu začali „odrezávať“telefón pracovníci inkasnej agentúry spolupracujúcej s bankou, ale príbuzný, ktorý odmieta platiť.
Prečo volajú
Pri uzatváraní dohody sa zamestnanci úverového oddelenia vopred, a to aj telefonicky, snažia zistiť všetko, čo im pomôže nájsť klienta aj v prípade vyššej moci. Patria sem podrobnosti o cestovných pasoch, adresa bydliska, miesto výkonu práce, mobilné a domáce telefónne čísla, ako aj adresy a telefónne čísla ručiteľov alebo dokonca príbuzných. Samotní klienti, ktorí chcú získať pôžičku za každú cenu, sa ochotne stretnú na polceste.
Slovom, na banku je prakticky delegované právo hľadať dlžníka, ak je to potrebné, pravidelne telefonovať s jeho domácnosťou a provokovať ho v rodinných škandáloch, aby ich prinútil zaplatiť. Čo finančná inštitúcia ochotne a využije v priebehu času prenos všetkých informácií potrebných na hľadanie neplatiča do inkasnej agentúry.
Komu môžem zavolať
Akákoľvek štandardná dohoda hovorí o práve banky zdieľať informácie o dlžníkovi s tretími stranami. Spravidla ide o inkasné agentúry, ktoré sa špecializujú na vymáhanie pohľadávok. Takáto klauzula dáva agentúre právo metodicky oslovovať nielen príbuzných nepoctivého veriteľa, ale aj kolegov.
Zákon tiež nie je v rozpore s neustálym volaním príbuzných, ktorí nie sú ručiteľmi. Ale tiež nemajú právnu silu, takže je zbytočné sa ich báť. Nie je to nič iné ako pokus o nájdenie dlžníka pomocou blízkych osôb. A ak tieto banky chcú pomôcť banke obnoviť spravodlivosť, môžu to urobiť; taká túžba neexistuje - je dovolené požiadať, aby ste telefón nerušili a nevypínali ho.
Okrem toho sa hovory na príbuzného dlžníka zaznamenané v zmluve zárukou nepovažujú za porušenie. Ručiteľ je zodpovedný za možné kroky dlžníka a je povinný pochopiť jeho vážne riziko. Nakoniec, jeho brat alebo syn sa môžu dobre zlomiť alebo stratiť prácu. A zároveň schopnosť splácať úver alebo hypotéku. Preto po vypočutí hlasu zástupcu banky alebo agentúry v prijímači nemá zmysel, aby ručiteľ naivne tvrdil, že „ničomu nerozumel“.
Ten je prípustný, ak sa v zmluve náhle objavili osobné údaje bez vlastnoručného podpisu. Je to však veľmi nepravdepodobné, pretože prítomnosť počas uzatvárania zmluvy sa považuje za nevyhnutnú podmienku a je prísne dodržaná.
Prevod dlhových záväzkov dedením je úplne bežný. V prípade napríklad úmrtia klienta banky. Pri volaní na dediča sú však veritelia povinní vziať do úvahy, že má právo nevedieť o dlhoch zosnulého príbuzného. Malo by sa tiež pamätať na to, že oficiálny dialóg o dedičskom probléme, hoci aj telefonický, je povolený iba šesť mesiacov po smrti osoby, ktorá bola druhou stranou bankovej dohody. Spravidla sa ale také problémy neriešia hovormi, ale výlučne súdnou cestou.
Čo by som mal povedať
Chyba a dokonca aj oficiálne zneužitie úradnej moci (prezradenie bankového tajomstva) môže byť príliš úprimným telefonickým príbehom zamestnanca banky o uzavretí dohody. Navyše o výške dlhu. Maximálne, na čo má právo, je zdvorilo požiadať o zaslanie dlžníkovi žiadosť o volanie na úverové oddelenie. Ďalšia vec je, že v praxi sa všetko deje trochu inak. Zberatelia však nie sú viazaní takými etickými normami, ktoré ochotne používajú.
Najnemorálnejšia a nezákonnejšia je požiadavka cudzej osoby na zaplatenie dlhu iba na základe skutočnosti, že dlžník je členom jeho rodiny. Najmä v ultimáte alebo útočnej podobe. V jazyku trestného práva sa tomu hovorí vydieranie a hrozí zaň dokonca väzenie. Ak sa to samozrejme dá preukázať na súde.
Ako reagovať
Ste si úplne istý, že banka porušuje pravidlá „fair play“? Sú slová, že neviete, kde teraz príbuzný býva, a nemáte jeho telefónne číslo, či sú akceptované? Môžete sa pokúsiť zastaviť takúto nepríjemnú komunikáciu. Napríklad neodpovedajte na hovory. Alebo naopak navštívte kanceláriu banky alebo agentúry, odkiaľ sú pravidelne distribuované, a skúste im vysvetliť, že ste absolútne neschopní pomôcť im pri hľadaní príbuzného. Môžete dokonca napísať sťažnosť na centrálnu banku. Ďalšou možnosťou je ponúknuť agentúre zaslanie všetkých potrebných dokumentov poštou alebo súdu.
Za efektívny sa považuje aj agresívnejší spôsob potlačenia „telefonického terorizmu“banky alebo, čo sa stáva oveľa častejšie, agentúr kontaktovaním polície. Hovoria, že vám nielen pravidelne telefonujú, ale majú skutočne vážny psychologický dopad a požadujú nemožné. Áno, jednoducho zasahujú do pokojného života.
